Ženy a autá – najlepšie jazdkyne histórie

„Auto bez vodiča“ alebo „No jasné, ženská za volantom“. Podobné poznámky počúvame od mužov-vodičov často. K výročiu MDŽ sme sa tak rozhodli ukázať, že pohŕdanie vodičkami nie je na mieste. Pozrieme sa na 10 úžasných žien, ktoré zažiarili v motošporte a ich príbehy sú inšpiráciou.

Janet Guthrie

Tažko si predstaviť „mužskejšiu“ zábavu než je NASCAR. Európsky fanúšici sa síce vysmievajú tomu, že američania vedia točiť len do ľava, ale to nič nemení na tom, že aj na krúžení po klopenom ovále potrebujete dosť odvahy a schopnosti. Už v sedemdesiatych rokoch sa americké ignoty po klopených tratiach rútili rýchlosťami okolo 300 km/h.

A Janet Guthrie bola prvá, ktorá sa dokázala kvalifikovať nielen do najvyššej úrovne pretekov NASCAR, takzvaných „superspeedways“, ale pokročila dokonca ešte ďalej – do formulových pretekov IndyCar. Vrcholem jej kariéry bolo deviate miesto v slavnej súťaži Indy 500 roku 1978. Potom však jej kariéra upadla. Údajne preto, že sponzori nechceli v športe, ktorý ovládali konzervatívni južania, podporovať ženu. 

Michelé Mouton

Ak sa aspoň trochu zaujímate o rallye, viete, čo to bola skupina B. Celú kategóriu charakterizovali samovražední fanúšici pri trati a nadupané 500 koňové autá s ponohom všetkých kolies. Do doby než bola po sérii nehôd prehlásenou za príliš rýchlou a zakázanou, sa tieto monštrá preháňali po úzkych cestách. 

Hovorí sa, že skupina B bola na pretekanie pre poriadných chlapov. Drobná francúzka Michéle Mouton by s týmto tvrdením asi nesúhlasila. Nielen že zvládala krotiť autá, ktorých sa báli aj samotní závodníci. Bola v tom jedna z najlepších. Roku 1982 za volantom Audi Quattro získala druhé miesto v majstrovstvách sveta, tesne za týmovým kolegom, legendárnym závodníkom Walterom Röhrlom.

Sabine Schmitz

Niektorí z vás ju možno poznajú z televízne programu TopGear, kde sa najskôr objavovala ako hosť a potom jednu sériu i ako moderátorka. Sabine Schmitz ale vie omnoho viac než len byť vtipná v televízii. 

Hovorí sa jej aj „kráľovna Nordschleife“, protože na slavnej Severnej smyčke okruhu Nordschleife najazdila toľko ako málokto. Okrem toho, že vozila turistov, v BMW M5 coby „Ring Taxi“ taktiež pretekala snáď vo všetkých závodných sériach, ktoré sa jazdia. A vyhrávala. V roku 1996 sa stala prvou ženou, ktorá vyhrala slavný 24 h Nürburgring.

Shirley Muldowney

Závody dragsterov sú v motošportu špecifickou disciplínou. V podstate to nie je nič viac než osemlitrový V8 o výkonu niekoľkých tisíc konských síl, dve obrovské kolesá vzadu, dlhý frňák a dve maličké kolesá vpredu. A kokpit pre šialenca, který sa k tejto veci nechá pripútať. Maximálna rýchlosť? Okolo 500 km/h, dosiahnutá po 400 metroch

Závodiť s niečím takým zvykla byť čisto mužská záležitosť, než prišla Shirley Muldowney, ktorá sa napriek odporu všetkých zúčastnených do kategórie Top Fuel nie len dostala, ale navyše v nej získala 3 národné poháre v rokoch 1977, 1980, 1982. V roku 1984 jej kariéru na nejaký čas zarazila ťažká nehoda. Napriek tomu sa k pretekaniu vrátila. Naposledy štartovala v roku 2003 vo svojich 63 rokoch. Dodnes sa právom prezýva “Prvá dáma drag racingu“.

Denise McCluggage

Denise McCluggage bola pôvodne profesiou novinárka. Potom, čo sa stretla s Briggsom Cunninghamom, tvorcom prvého amerického vozu na 24h Le Mans si zaobstarala britský športiak MG TC a začala sa s ním zúčastňovať amatérskych závodou. Časom ho vymenila za omnoho výkonejší a rýchlejší Jaguar XK140 a do pretekania sa pustila profesionálne.

V roku 1961 s autom Ferrari 250 GT vyhrala na dvanásťhodinovke v Sebringu svoju kategóriu. O Dva roky neskôr rovnaký úspech zopakovala na Rally Monte Carlo, napriek tomu, že naň vyrazila s nevhodným Fordom Falcon. Aj potom čo sa konci šestdesiatych rokov prestala aktívne pretekať, o závodoch ďalej písala a pomáhala ich popularizovať.

Danica Patrick

Krásna a peknelne rýchla. Aj to bola Danica Patrick. Tri pole position v sezóne 2005 ju ako prvej žene zaistili titul „Nováčika roku“ v sérii IndyCar, a rovnaký titul získala aj na slavnych pretekoch Indy 500, ktoré devetnásť kôl viedla, aby nakoniec skončil štvrtá. 

V roku 2008 vyhrala japonskú Indy 300, prvé preteky série IndyCar, ktoré kedy vyhrala žena. Roku 2010 prestúpila z monopostov série IndyCar do vozov NASCAR, kde se jej už tak nedarilo. Aj tak prekonala rekord Janet Guthrie v počte umiestnení ženy v prvej desiatke série Sprint Cup a zostáva jednou z najúspešnejších žien na americkej pretekárskej scéne. V roku 2018 po 14 rokoch závodenia ukončila svoju kariéru vo veku 39 rokov.

Lella Lombardi

Lella Lombardi

Formula 1 je typicky vnímaná ako vrchol motošportu. Pre ženy ide ale disciplínu, kde sa tažko presadiť. Iba dve ženy sa kvalifikovali do pretekov F1, najúspešnejšou bola drobná talianka Lella Lombardi. Jej veľký moment prišiel behom Veľkej ceny Španielska 1975, kedy sa držala na šiestom mieste, teda posledným z bodovaných. Pretek bol kôli nehode iného pretekára predčasne ukončený a znamenal polovičné bodové hodnotenie pre Lellu. Získala tak len pol bod, ale stále je to jediná polovica bodu, ktorú si žena v celej histórii F1 pripísala. 

Po odchodu z Formule 1 pokračovala Lombardi v pretekaní ešte desať rokov. Venovala sa predovšetkým vytrvalostným pretekom a podarilo sa jej vyhrať šesťhodinovky ve Vallelunze a Mugellu. Objavila sa aj v americkej sérii NASCAR a až do konca svojej kariéry v roce 1987 štartovala v pohári European Touring Car Championship. Vtedy jej bolo 45 rokov a pretekala aj napriek tomu, že bojovala s rakovinou. Tej neskôr v rokue 1992 podľahla.

Hellé Nice

Príbeh Mariette Hélène Delangle, známejší jako Hellé Nice, sa číta ako román. A miestami je ťažko uveriteľný. Po presťahování do Paríža v 16 rokoch sa stala modelkou a tanečníčkou. Neskorší úraz na lyžiach znamenal konec tancovania a Hellé premýšľala, čo ďalej. Využila známosť s Philipe de Rotschildem a zoznámila sa Ettorom Buggatim. Výrobca známej značky hneď spoznal talent.

V roku 1931 už za volantom Bugatti Type 35C absolvovala päť Veľkých cien a jej intenzívna pretekárska kariéra pokračovala až do roku 1936. Ako pretekárka patrila medzi celebrity. Po vojne chystala veľký návrat na závodné trate, bola ale závodníkom Luisom Chironom neprávom obvinená s kolaborácie s nacistami. Pred očistením jej mena sa ale od nej odvrátili sponzori a pretekárske tími. Hellé Nice dožila v chudobe a zabudnutí.

Lyn St. James

Lyn St. James patrila k hŕstke žien, ktoré sa prebojovali na špičku amerického závodenia s monopostami – do pretekov 500 mil v Indianapolis. Jej cesta na Indy ale nebola ľahká ani rychlá. Keď sa stala prvou ženou, ktorá tu získala ocenení „Nováčik roka“, pripísala si zároveň aj ďalší rekord. Vo veku 45 rokov bola najstarším nováčikom, ktorý túto cenu obdržal. Jedenáste miesto z jej prvého štartu v roku 1992 síce zostalo jej najlepším ale aj samotný fakt, že do Indy nastúpila naposledy v roku 2000, kedy mala 53 rokov je hodný uznania.

Podobne ako Lella Lombardi aj Lyn St. James sa zariadila do elitného klubu účastí na pretekoch monopostov, ale naozajstných úspechov dosiahla na vytrvalostných závodoch. Štartovala v 24h Le Mans aj v 24h Nürburgring a vyhrala dva najprestížnejšie vytrvalostné závody v USA – 24h Daytona a 12h Sebring.

Eliška Junková

Nakoniec tu máme “domácu” pretekárku, na ktorú môžeme byť hrdý. Bola to Eliška Junková a zapísala sa zlatým písmom do histórie československého motorismu.

Za volant pretekárskeho auta sa prvý krat posadila v roku 1924. Rovnako ako Hellé Nice, Eliška pretekala v Bugatti T30, s ktorým hneď v prvom preteku v Lochotíne – Třemšoná obsadila prvé miesto v kategórii do dvoch litrov. Už o rok neskôr sa jej podarilo zvíťaziť a poraziť aj svojho manžela, takisto vášnivého pretekára. Domáce úspechy skoro doplnili aj tie medzinárodné. Prišlo druhé miesto v preteku Klausenpass a Veľká cena Nemecka 1927 na okruhu Nürburgring, kde získala štvrté miesto celkovo vo svojej kategórii. Vrcholom jej kariéry bola účasť 2 krát na legendárnom a taktiež pekelne náročnom vytrvalostnom preteku Targa Florio. V roku 1927 tu pre technickú závadu odstúpila z druhého miesta, o rok neskôr dokonca niekoľko kôl viedla a nakoniec skončila piata.

Po smrti svojho manžela Čeňka sa rozhodla s pretekaním skončiť, napriek tomu, že aj sám Ettore Bugatti naliehal, aby pokračovala. Autám ale zostala verná. Naďalej propagovala autá Bugatti, pomáhala založiť Masarykov okruh v Brne. Zomrela v janurári 1994 vo veku 93 rokov ako legenda.

Zdieľajte tento článok: